Soudce zvaný šerif

Podľa svojho brata mohol byť slávnejší ako Walt Disney, keby nežil v komunistickom Československu. Reč je o najvýznamnejšom československom komiksovom tvorcovi Kajovi (Karlovi) Saudkovi, ktorý sa narodil 13. mája 1935 v Prahe ako dvojča nie menej slávneho brata, fotografa Jana Saudka.

V detstve ovplyvnený literárnym dielom J. Foglara a  americkými komiksmi (Captain America, Wild Cat) si začína ako autodidakt kreslením vlastných komiksov vytvárať jedinečný kresliarsky štýl, charakterizovaný pevnou dynamickou linkou, ironickým odstupom, zveličením, hravosťou a osobitým humorom.

Po skončení základnej školy  nemá z politických dôvodov príliš na výber, a tak sa zamestnáva ako  technický kreslič a neskôr ako kulisár vo filmových ateliéroch Barrandov. Tu dochádza k významnej zmene v jeho živote, keď sa roku 1964 stretáva so scenáristom  Milošom Macourkom, ktorý ho krátko nato pozýva spolupracovať na filme Kdo chce zabít Jessii? Saudek pre film namaľoval podklady pod úvodné titulky, fiktívny komix a všetky propagačné materiály vrátane kultového „komiksového“ filmového plagátu, ktorý si nadšení zberatelia usilovne vyrezávali z reklamných plôch.

Po úspešnom filme, ktorý Saudka zo dňa na deň preslávil, začína tvoriť na voľnej nohe a kreslí ilustrácie a seriály pre rad novín a časopisov. Pokračuje aj jeho úspešná spolupráca s M. Macourkom, podľa jeho scenára kreslí napríklad Peruánsky denník pre časopis Svobodné slovo a začína pracovať na ambicióznom cykle, ktorý dodnes nemá v českom komikse obdobu, Muriel a andělé a Muriel a oranžová smrt. Pripravil na vydanie dve komiksové knihy, ktoré mala vydať Mladá fronta, ale následkom politického tlaku nemohli vyjsť. Bolo uverejnených iba 29 strán v časopise Mladý svět roku 1969, celý komiks vyšiel až roku 1991. A práve príbeh o krásnej lekárke Muriel bol ocenený ako najlepší český komiks v histórii.

V roku 1970 sa k zohranej dvojici Kája Saudek a Miloš Macourek pridáva režisér Oldřich Lipský a vzniká skvelá „komikso-komedie“ Čtyři vraždy stačí, drahoušku. K. Saudek dokresľuje do filmu komiksové scény, fiktívny komix, vytvára propagačné materiály a ďalší kultový filmový plagát.

Ďalším rozsiahlym dielom Karla Saudka, na ktorom pracoval v polovici 70. rokov, je historický komiks o hrdinskom vodcovi lupičov Lips Tullian na motívy scenára Jaroslava Weigla, známeho cimrmanológa, ktorý dielo obohatil o svoj osobitý humor. Koncom 70. rokov ešte vydáva komiksovú podobu kontroverzného Majora Zemana.

Počas osemdesiatych rokov Kája Saudek spolupracuje s Janom Grygarom, Vladimírom Železným a Jaroslavom Čorbom na obľúbenom televíznom seriáli Slovenskej televízie Okná vesmíru dokorán, ktorý sám dopĺňa pútavými sprievodnými ilustráciami.

V tomto období prechádza pod záštitu Českej speleologickej spoločnosti, kde mu vychádzajú napríklad komiksy Modrá rokle, Ztracený kamarád, na ktorých spolupracuje aj s legendárnym Jaroslavom Foglarom.

Od roku 1966 do roku 1989 vytvoril celkove 39 filmových plagátov. No skutočný boom zažívajú Saudkove práce až po páde komunistického režimu, keď dochádza k častým dotlačiam väčšiny jeho komiksov, ktorých vytvoril spolu 50.

Jeho nezameniteľný kresebný rukopis sa stal normou pre štýl českého komiksu a je jediným českým komiksovým autorom, ktorého povesť presiahla hranice.

Kája Saudek usporiadal viac ako 300 samostatných výstav doma i v zahraničí. Je zastúpený v zbierkach ČMVU v Prahe, MG v Brne, Múzea knihy v Žďári nad Sázavou a inde.